Táto tragédia na štadióne Hillsborough sa odohrala dňa 15. apríla 1989 na štadióne Hillsborough v meste Sheffield, na ktorom práve prebiehalo semifinálové stretnutie FA Cupu medzi Nothinghamem Forest a Liverpoolom. Zavinila to polícia, keď na plne preplnenú tribúnu s fanúšikmi Reds vpustila ďalšie niekoľko tisíc fanúšikov. Týmto vznikla neskutočná tlačenica, z toho dôvodu bolo 96 ľudí ušliapaný a cez 700 ľudí zranených. Táto tragédia, najväčšia v Anglicku aj na svete, priniesla od tej doby na všetky štadióny v Anglicku prísne opatrenia.
Kvôli chuligánstva fanúšikov boli nútení majitelia štadiónov v Anglicku ohradiť hraciu plochu železnými ploty a veľakrát ostnatým drôtom, tie oddeľovali fanúšikov od hráčov na ihrisku. Najväčší výtržníctva zažila Anglicka v 60. rokoch 20. storočia, kedy sa diváci prorvali cez usporiadateľa až na ihrisko, hádzali delobuch a pred zápas sa veľa fanúšikov pobili a zničilo vybavenie štadiónov.
Na menovanom štadióne Hillsborough sa semifinálové zápasy v FA Cupe odohrávali často, celkom 5x a už v roku 1981 sa na tomto štadióne odohralo nešťastie, keď sa pri tlačenici zranilo 38 ľudí. Klub Sheffield Wednesday, ktorému štadión patril musel podniknúť radikálne riešenie a zabrániť ďalšiemu nešťastiu, lenže sa mu to moc nevyviedlo a len rozdelil tribúnu Leppings Lane na tri ďalšie sektory. A až o tri roky neskôr sa tribúna rozdelila na konečných 5 sektorov. O rok skôr sa na ihrisku stretli práve Liverpool a Nottingham a už vtedy došlo k tlačenici fanúšikov Reds a preto následne Liverpool FC podal sťažnosť.
Ako je známe na všetkých dôležitých zápas s rizikom porvání fanúšikov, tak fanúšikovia jednotlivých klubov sú od seba oddelení. Fanúšikom Nottinghame bola pridelená tribúna špión Kop End, ktorá mala kapacitu 21 000 fanúšikov, zatiaľ čo Liverpoolští fanúšikovia dostali spomínanú tribúnu Leppings Lane s kapacitou iba 14 600 osôb. Aj napriek tomu, že sa očakávalo, že Liverpool bude mať na štadióne viac fanúšikov tak fanúšikovia Nottinghame dostali väčšiu tribúnu av tom bol celý kameň úrazu.
Začiatok zápasu bol naplánovaný na pätnástu hodinu, ale divákom bolo oznámené, nech prídu na štadión o 15 minút skôr. Už predtým bolo oznámené, že fanúšikovia z Lancashire a okolia môžu prísť s oneskorením, pretože na ceste M62 práve prebiehali opravy a tým vznikla dopravná zápcha. Medzi 14:30 a 14:40 sa v malom priechodu na tribúnu zhromaždilo obrovské množstvo fanúšikov ktorí mali jeden cieľ, dostať sa na štadión. Niektorí fanúšikovia nemali na štadión povolený prístup, ale nemohli sa vráti späť, pretože sa za nimi vytvoril obrovský dav ktorý sa bil na štadión.Všetci fanúšikovia vnútri tunela počuli skandovanie "šťastlivcov" ktorí už stáli na tribúnach keď oba tímy vchádzali na trávnik a za desať minút neskôr počuli znovu skandovanie, to preto, že bol zápas začalo výkopom Nottinghame.
Polícia v domnení, že zmenšia tlačenici otvorili tretiu bránu na štadión ktorá nemali turnikety a na štadión sa z nenazdania valil dav 5000 divákov. Omámení diváci atmosférou zápasu sa tlačili do predu, ale tí vzadu netušili čo sa deje vpredu. Diváci v predu boli všetkou silou tlačení na železný plot ktorý bránil vstupu na ihrisko. Vždy, keď bola tribune plne obsadená, stála pri vchode polície alebo stevardi a nasmerovali fanúšikov k ďalšiemu vchodu, dodnes sa nevysvetlilo, prečo tohto osudového dňa nestál pri vchode ani jeden policajt alebo stevard.
Problému ktorý sa pri plote tvoril si nikto moc nevšímal, ľudia sa venovali zápasu, len sami postihnutí sa bezmocne chceli dostať z obrovskej tlačenice. Až v 15:06 bol rozhodca zápasu upozornený políciou aby prerušil stretnutie, ale to sa už niekoľko minút snažili fanúšikovia přešplhat plot aby unikli tlačícímu sa davu. Niektorí fanúšikovia boli vytiahli do bezpečia fanúšikov na tribúne West Stand ktorá bolo nad tribúnou Leppings Lane. Plot samozrejme nemohol takémuto nátlaku odolať a pod tlakom sa s fanúšikmi zrútil.
Počas chvíle dochádzal ľuďom kyslík, niektorí márne v dave lapali po dychu. Na ihrisku sa počas chvíle zhromaždil obrovský dav upocených ľudí ktorí sa snažili dýchať čerstvý vzduch. Na zemi ležali zranení ľudí a mŕtve telá. Záchranná služba, polícia ani stewardi na štadióne nestačili. Pomáhali aj fanúšikovia ktorí neboli zranení. Pomáhali resuscitovať a niektorí ztrhávali reklamné tebule a používali ich ako nosidlá.
Polícia nechápavo nechala uprostred ihriska vytvoriť koridor ktorý oddeľoval fanúšikov oboch táborov. Fanúšikovia sa zranenými na "nosidlách" sa snažili cez políciu dostať do sanitky, ale boli zatlačili späť. Ku štadióna dorazilo 44 sanitiek, ale polícia povolila vjazd len jednej na štadión, tá bola ale nútená sa otočiť a ísť späť kvôli veľkému počtu ľudí.
V deň katastrofy zomrelo 94 ľudí a ďalších 766 fanúšikov bolo zranených a 300 fanúšikov bolo nútene odvezených do nemocnice. O štyri dni neskôr sa k počtu mŕtvym pripočítala ďalšia osoba, keď v nemocnici podľahol zraneniam až 14letý Lee Nicol. 3 marca 1991 zomrel ďalší človek, v deň katastrofy 18 ročný Tony Bland, ktorý v dôsledku prerazeniu pľúc a následnému prerušeniu okysličenie mozgu utrpel rozsiahle zranenia, kvôli ktorým ležal 4 roky v kóme. Ani raz nebol pri vedomí, nevnímal nič okolo seba a podľa slov lekárov bolo takmer nemožné aby sa uzdravil a žil normálny život. Rodičia tohto mladíka na súde dosiahli práva aby bol Tony odpojený od prístrojov, týmto prípadom to bol úplne prvý prípad kedy súd rozhodol o takejto smrti. Tým sa zoznam zosnulých stanovil na konečných 96 obetí.
Proti policajným dôstojníkom Davidovi Duckenfieldovi a Bernard Murrayovi bolo začaté trestné stíhanie. Prokurátor Alun Jones vypovedal na súde, že Duckenfield vydal rozkaz, aby sa otvorila brána ktorou sa dav valil na ihrisko. A niekoľko minút po katastrofe Duckenfield povedal predstaviteľom futbalovej asociácie, že fanúšikovia bránu vyrazili samy. Neskôr sám Duckenfield povedal, že o niektorých faktoch tragédie klamal. Niekoľko ďalších dôstojníkov bolo obvinených z toho, že manipulovali z dôkazy. Bol medzi nimi aj Norman Bettison, ktorý sa neskôr z nepochopiteľných dôvodov stal šéfkonstáblem v Merseyside. Potom, čo lekár Duckenfielda vyhlásil vyšetrovaného za neschopného výsluchu z dôvodu choroby, bolo vyšetrovanie pozastavené z toho dôvodu, pretože sa zdalo nespravodlivé aby bol vyšetrovaný len Murray. Duckenfield je dnes v plnom policajnom dôchodku.
Pre vyšetrovanie tragédie bol poverený Lord Peter Taylor. Celé jeho vyšetrovanie trvalo celkom 31 dní a na jevo vyšli 2 správy o katastrofe. Jedna priebežná, ktorá bola publikovaná v auguste 1989 a zhrnula príčiny a dôsledky nešťastia. Tá druhá bola konečná (vydaná v januári 1990) a obsahovala odporúčania pre zvýšenie kvality a hlavne bezpečnosti futbalových štadiónov. Celá táto správa je známa ako Taylorovho správa. Ako hlavné odporúčanie bolo, aby na štadiónoch boli vyhradené miesta na sedenie pre fanúšikov, čo teraz anglická aj škótska liga nariaďuje všetkým klubom ktorí hrajú prvú a druhú ligu. Ďalšie odporúčania sa týkalo predaja alkoholických nápojov, bariér a plotov na štadióne, turniketov, cien vstupeniek a ďalších záležitostí.
Kvôli chuligánstva fanúšikov boli nútení majitelia štadiónov v Anglicku ohradiť hraciu plochu železnými ploty a veľakrát ostnatým drôtom, tie oddeľovali fanúšikov od hráčov na ihrisku. Najväčší výtržníctva zažila Anglicka v 60. rokoch 20. storočia, kedy sa diváci prorvali cez usporiadateľa až na ihrisko, hádzali delobuch a pred zápas sa veľa fanúšikov pobili a zničilo vybavenie štadiónov.
Na menovanom štadióne Hillsborough sa semifinálové zápasy v FA Cupe odohrávali často, celkom 5x a už v roku 1981 sa na tomto štadióne odohralo nešťastie, keď sa pri tlačenici zranilo 38 ľudí. Klub Sheffield Wednesday, ktorému štadión patril musel podniknúť radikálne riešenie a zabrániť ďalšiemu nešťastiu, lenže sa mu to moc nevyviedlo a len rozdelil tribúnu Leppings Lane na tri ďalšie sektory. A až o tri roky neskôr sa tribúna rozdelila na konečných 5 sektorov. O rok skôr sa na ihrisku stretli práve Liverpool a Nottingham a už vtedy došlo k tlačenici fanúšikov Reds a preto následne Liverpool FC podal sťažnosť.
Ako je známe na všetkých dôležitých zápas s rizikom porvání fanúšikov, tak fanúšikovia jednotlivých klubov sú od seba oddelení. Fanúšikom Nottinghame bola pridelená tribúna špión Kop End, ktorá mala kapacitu 21 000 fanúšikov, zatiaľ čo Liverpoolští fanúšikovia dostali spomínanú tribúnu Leppings Lane s kapacitou iba 14 600 osôb. Aj napriek tomu, že sa očakávalo, že Liverpool bude mať na štadióne viac fanúšikov tak fanúšikovia Nottinghame dostali väčšiu tribúnu av tom bol celý kameň úrazu.
Začiatok zápasu bol naplánovaný na pätnástu hodinu, ale divákom bolo oznámené, nech prídu na štadión o 15 minút skôr. Už predtým bolo oznámené, že fanúšikovia z Lancashire a okolia môžu prísť s oneskorením, pretože na ceste M62 práve prebiehali opravy a tým vznikla dopravná zápcha. Medzi 14:30 a 14:40 sa v malom priechodu na tribúnu zhromaždilo obrovské množstvo fanúšikov ktorí mali jeden cieľ, dostať sa na štadión. Niektorí fanúšikovia nemali na štadión povolený prístup, ale nemohli sa vráti späť, pretože sa za nimi vytvoril obrovský dav ktorý sa bil na štadión.Všetci fanúšikovia vnútri tunela počuli skandovanie "šťastlivcov" ktorí už stáli na tribúnach keď oba tímy vchádzali na trávnik a za desať minút neskôr počuli znovu skandovanie, to preto, že bol zápas začalo výkopom Nottinghame.
Polícia v domnení, že zmenšia tlačenici otvorili tretiu bránu na štadión ktorá nemali turnikety a na štadión sa z nenazdania valil dav 5000 divákov. Omámení diváci atmosférou zápasu sa tlačili do predu, ale tí vzadu netušili čo sa deje vpredu. Diváci v predu boli všetkou silou tlačení na železný plot ktorý bránil vstupu na ihrisko. Vždy, keď bola tribune plne obsadená, stála pri vchode polície alebo stevardi a nasmerovali fanúšikov k ďalšiemu vchodu, dodnes sa nevysvetlilo, prečo tohto osudového dňa nestál pri vchode ani jeden policajt alebo stevard.
Problému ktorý sa pri plote tvoril si nikto moc nevšímal, ľudia sa venovali zápasu, len sami postihnutí sa bezmocne chceli dostať z obrovskej tlačenice. Až v 15:06 bol rozhodca zápasu upozornený políciou aby prerušil stretnutie, ale to sa už niekoľko minút snažili fanúšikovia přešplhat plot aby unikli tlačícímu sa davu. Niektorí fanúšikovia boli vytiahli do bezpečia fanúšikov na tribúne West Stand ktorá bolo nad tribúnou Leppings Lane. Plot samozrejme nemohol takémuto nátlaku odolať a pod tlakom sa s fanúšikmi zrútil.
Počas chvíle dochádzal ľuďom kyslík, niektorí márne v dave lapali po dychu. Na ihrisku sa počas chvíle zhromaždil obrovský dav upocených ľudí ktorí sa snažili dýchať čerstvý vzduch. Na zemi ležali zranení ľudí a mŕtve telá. Záchranná služba, polícia ani stewardi na štadióne nestačili. Pomáhali aj fanúšikovia ktorí neboli zranení. Pomáhali resuscitovať a niektorí ztrhávali reklamné tebule a používali ich ako nosidlá.
Polícia nechápavo nechala uprostred ihriska vytvoriť koridor ktorý oddeľoval fanúšikov oboch táborov. Fanúšikovia sa zranenými na "nosidlách" sa snažili cez políciu dostať do sanitky, ale boli zatlačili späť. Ku štadióna dorazilo 44 sanitiek, ale polícia povolila vjazd len jednej na štadión, tá bola ale nútená sa otočiť a ísť späť kvôli veľkému počtu ľudí.
V deň katastrofy zomrelo 94 ľudí a ďalších 766 fanúšikov bolo zranených a 300 fanúšikov bolo nútene odvezených do nemocnice. O štyri dni neskôr sa k počtu mŕtvym pripočítala ďalšia osoba, keď v nemocnici podľahol zraneniam až 14letý Lee Nicol. 3 marca 1991 zomrel ďalší človek, v deň katastrofy 18 ročný Tony Bland, ktorý v dôsledku prerazeniu pľúc a následnému prerušeniu okysličenie mozgu utrpel rozsiahle zranenia, kvôli ktorým ležal 4 roky v kóme. Ani raz nebol pri vedomí, nevnímal nič okolo seba a podľa slov lekárov bolo takmer nemožné aby sa uzdravil a žil normálny život. Rodičia tohto mladíka na súde dosiahli práva aby bol Tony odpojený od prístrojov, týmto prípadom to bol úplne prvý prípad kedy súd rozhodol o takejto smrti. Tým sa zoznam zosnulých stanovil na konečných 96 obetí.
Proti policajným dôstojníkom Davidovi Duckenfieldovi a Bernard Murrayovi bolo začaté trestné stíhanie. Prokurátor Alun Jones vypovedal na súde, že Duckenfield vydal rozkaz, aby sa otvorila brána ktorou sa dav valil na ihrisko. A niekoľko minút po katastrofe Duckenfield povedal predstaviteľom futbalovej asociácie, že fanúšikovia bránu vyrazili samy. Neskôr sám Duckenfield povedal, že o niektorých faktoch tragédie klamal. Niekoľko ďalších dôstojníkov bolo obvinených z toho, že manipulovali z dôkazy. Bol medzi nimi aj Norman Bettison, ktorý sa neskôr z nepochopiteľných dôvodov stal šéfkonstáblem v Merseyside. Potom, čo lekár Duckenfielda vyhlásil vyšetrovaného za neschopného výsluchu z dôvodu choroby, bolo vyšetrovanie pozastavené z toho dôvodu, pretože sa zdalo nespravodlivé aby bol vyšetrovaný len Murray. Duckenfield je dnes v plnom policajnom dôchodku.
Pre vyšetrovanie tragédie bol poverený Lord Peter Taylor. Celé jeho vyšetrovanie trvalo celkom 31 dní a na jevo vyšli 2 správy o katastrofe. Jedna priebežná, ktorá bola publikovaná v auguste 1989 a zhrnula príčiny a dôsledky nešťastia. Tá druhá bola konečná (vydaná v januári 1990) a obsahovala odporúčania pre zvýšenie kvality a hlavne bezpečnosti futbalových štadiónov. Celá táto správa je známa ako Taylorovho správa. Ako hlavné odporúčanie bolo, aby na štadiónoch boli vyhradené miesta na sedenie pre fanúšikov, čo teraz anglická aj škótska liga nariaďuje všetkým klubom ktorí hrajú prvú a druhú ligu. Ďalšie odporúčania sa týkalo predaja alkoholických nápojov, bariér a plotov na štadióne, turniketov, cien vstupeniek a ďalších záležitostí.

